Muži 7´s – 10. miesto na ME Konferencia 1.
Prvý júlový víkend sa v bulharskom Burgase uskutočnili majstrovstvá Európy rugby 7´s – konferencia 1. Pre náš mladý tím to bola skúška ohňom, v ktorej sme, žiaľ, neobstáli. V prvom zápase na turnaji sme sa stretli s reprezentáciou Švajčiarska. V tomto stretnutí si naši hráči siahli na dno svojich fyzických síl. Zlepšenou hrou v druhom polčase zaskočili švajčiarskych profíkov a zaslúžene vyhrali 12:5.
V druhom zápase sme narazili na súpera z Bosny a Hercegoviny. Už pred turnajom nám bolo jasné že tento zápas bude pre nás kľúčový a ak chceme pomýšľať aspoň na 4. miesto v skupine, ktoré znamená záchranu v konferencii 1, musíme bodovať. Bosniaci boli pred našimi hráčmi hlavne v prvom polčase vždy o krok vpredu a my sme doťahovali skóre v zápase, ktorý sa viac ponášal na XV stretnutie ako na sedmičky. Aj cez veľký záverečný tlak sa nám nepodarilo bodovať v posledných minútach a prehrali sme 12:19.
V zostávajúcich dvoch zápasoch proti lídrom skupiny Maďarsku a Srbsku sme úplne odišli tak po fyzickej ako aj mentálnej stránke. Nedodržiavali sme jednoduchý systém hry v obrane, neskladali sme súperov, a keď už sme zaútočili, tak nám buď lopta vypadla po skládke do predhodu, alebo sme o ňu prišli z dôvodu neskorej podpory a zle vyčistených ruckov. Našim hráčom zväzovala ruky snáď prílišná tréma, alebo veľký rešpekt zo súpera. Nedokázali si prihrať trikrát za sebou, aby nespravili technickú chybu, resp. o ňu neprišli, nehovoriac o našich katastrofálnych príjmoch po výkopoch. Toto všetko sa odzrkadlilo na výsledkoch zápasov a ich konečný výsledok bol jasný: SR – Srbsko 0:45, SR – Maďarsko 0:36.
Keďže Švajčiarsko porazilo Bosnu a v skupine boli tri mužstvá, ktoré mali po jednej výhre, rozhodovalo o poradí skóre a nie vzájomné zápasy. Skóre sme mali najhoršie, čo znamenalo 5. miesto v skupine a zápas o konečné 9. – 10. miesto proti Turecku. V tomto zápase už bolo jasné, že obaja súperi vypadávajú do konferencie 2. Tak, ako to pre nás vypadalo nádejne po prvom zápase, tak to bol po poslednom úplný opak a s Tureckom sme prehrali 12:29.
Pozitívom je, že sme na turnaji mali jedno z najmladších mužstiev, keď vekový priemer bol 23,6 roka a bol doňho začlenený hráč, ktorý pred pár mesiacmi obliekal ešte reprezentačný dres U18. Znamená to, že väčšina hráčov má svoju rugbyovú budúcnosť stále pred sebou a je pravdepodobné, že tento tím môže po kvalitatívnej stránke rásť. Navyše, ak sa uzdravia hráči, ktorí sa pre tentokrát nemohli zúčastniť reprezentačných povinností, tak to môže byť len lepšie a lepšie.
V.K
