Záverečný report z RWC 2015
Južná Afrika – Argentína 24:13 (56 000 divákov)
Olympijský štadión kráľovnej Alžbety bol svedkom zápasu o tretie miesto. V celkovom hodnotení aj výsledkovo mali navrch Springboks. Vyzerali sústredenejšie, kompaktnejšie a aj fyzicky boli na tom lepšie. V podstate celý zápas kontrolovali a Pumas nedovolili často presúvať sa do ich 22 m územia. Argentína v druhom polčase často držala loptu, ale obrana Afričanov bola vysoko vysunutá a najmä nepriepustná. Na adresu Juhoameričanov treba podotknúť, že na posledný zápas nemohli nastúpiť viaceré opory zo základnej zostavy, čo sa prejavovalo v hre smerom dopredu, na čo sám Sanchez nestačil, aj keď výkon Pumas bol absolútne v duchu ich tradície, čiže na dno síl a maximálna bojovnosť. Tá sa im oplatila, lebo zaslúženú päťku sa im napokon podarilo dosiahnuť v nadstavenom čase, čo im prial aj celý štadión. Sympatické bolo, že ako prvý gratuloval Orlandimu africký hráč Low.
Zápas mal okrem toho viacero zaujímavostí a niekoľkých hráčov Springboks sme v zelenom drese videli poslednýkrát. Rozlúčili sa traja hráči, obrovské ľudské aj hráčske osobnosti: Bryan Habana, dlhoročné superrýchle krídlo (100 m za 10,2 s), o. i. vyrovnal rekord Jonaha Lomu v počte položených pätiek na MS. Takmer ho v tomto zápase prekonal, ale o pár centimetrov bol rýchlejší Sanchez, ktorý priklepol v bránkovisku, čo riešil nakoniec videorozhodca; Schalk Burger sa lúčil dokonca dvakrát. Raz, keď regulárne v druhom polčase striedal, avšak musel sa vrátiť na niekoľko minút z dôvodu zranenia treťoradníka, a po pár minútach si rozlúčku s fanúšikmi zopakoval a sympaticky sa poklonil. Nezlomný hráč, nekonečný bojovník na ihrisku aj v živote, čo preukázal, keď dva roky bol mimo diania pre ťažkú chorobu, ktorá ho nezdolala. Pred viac ako rokom sa vrátil a podľa jeho slov si neuveriteľne užíval každú sekundu na trávniku aj v živote; a posledný krát sme videli aj „autového kráľa“ pána Victora Matfielda. Po 14 rokoch a 128 zápasoch! Toto komentár nepotrebuje…
All Blacks – Austrália 34:17 (80 000 divákov)
Predzápasové prognózy vôbec nefavorizovali Novozélanďanov. Austrália bola vo vynikajúcej forme, čo sa o All Blacks počas celého turnaja (výnimkou bol zápas s Francúzskom) povedať nedalo. Obe mužstvá nastúpili s tým najlepším čo mali a keďže obe patria k absolútnej svetovej špičke, tak predzápasové vyhlásenia a titulky, že ide o najväčšie finále, aké sa kedy v rugby hralo, mali v sebe úplnú pravdu.
Od začiatku bolo evidentné, že All Blacks sa na tento megazápas dokonale pripravili a sústredili, ako keby mali psychiku nastavenú práve na takéto zápasy. V prvom polčase klokanov pustili maximálne po svoju 22 m, a aj to len sporadicky, hra sa odohrávala buď okolo polovice ihriska, alebo hlboko v austrálskom obrannom území. V druhom polčase, keď skóre bolo hrozivých 3:21 z pohľadu Austrálie, dostal žltú kartu za nebezpečnú skládku Ben Smith. Austrálčania túto výhodu zužitkovali maximálne efektívne a dotiahli sa rozdiel nič neznamenajúcich štyroch bodov. Pár okamihov po položenej päťke im však zobral vietor z plachiet najlepší hráč zápasu, Dan Carter nečakaným, ale presným a na austrálsku psychiku zdrvujúcim dropgólom. Nasledoval ešte penalta a vzápätí pri vabanku Austrálie sa do brejku dostal superrýchly a čerstvý Beauden Barrett, ktorý položil rovno pod háčko a bolo vymaľované.
Rovnako aj tento zápas bol plný rozlúčok v drese AB. Končí Dan Carter, hráč, ktorý dosiahol najviac bodov v histórii medzinárodných zápasov, cez 1500. Končí Ma´Nonu, ikonická postava a tak trochu maskot tejto generácie, ktorý si na rozlúčku položil päťku. Končí nezlomný a súbojmi ošľahaný Keven Mealamu, 133 štartov. Končí štandardne silný pilier Tony Woodcock, ktorý si finále nezahral pre zranenie ešte vo štvrťfinále. No a končí azda najväčší hráč v histórii tohto športu, hráč, na ktorého sa okrem superlatívu nedá použiť iné slovo a keďže superlatívov sú stovky, tak sa nám týchto pár slov musí stačiť. Samozrejme je to Richie McCaw. Všetky jeho štatistiky sú minimálne trojciferné a autor článku sa teší, že mal možnosť vidieť túto legendu naživo v Cardiffe. Ale prečo uvádzame Richieho až nakoniec? On sa totiž na pozápasovej tlačovej konferencii vyjadril, že sa mu ešte končiť nechce…..
M.M
