Report zo semifinále RWC
Južná Afrika – All Blacks 18:20
Upršaný Londýn bol svedkom ťažkého, taktického, ťažkotonážneho boja. O kráse sa veľmi hovoriť nedalo, súperi sa poznajú do detailov, bolo to o chybičkách. Kopáči boli perfektní, za hlúposti boli aj žlté karty Caina, resp. Habanu. Rozhodol žolík z lavičky, univerzálny útočník Bauden Barret. Obe rozhodujúce päťky padli po priamych akciách na krídlo. Pri prvej sa uťal majster skladač De Jager (najlepší skladač turnaja), ktorý nezložil v úplne jednoduchej situácii Caina, a ten mohol skočiť do päťkoviska. Pri druhej Afričania nezachytili raketové zrýchlenie Ma´Nonua, ktorý už len jednoducho poslal na krídlo Barreta, a ten už nemal čo riešiť. Tesný výsledok AB udržali, v posledných častiach zápasu držali Springboks ďaleko od svojho územia a idú písať ďalšiu históriu, keďže ako prvý tím v histórii sú po štyroch rokoch opäť vo finále a majú šancu obhájiť titul, čo sa ešte nikomu nepodarilo.
Argentína – Austrália 15:29
Po ôsmich rokoch sa Pumas dostali opäť do semifinále s veľkých odhodlaním posunúť latku znova o kúsok vyššie a zahrať si vytúžené finále. Boli však proti nim minimálne 3 faktory: určitá premotivovanosť a z nej prameniace nesústredenie, čo malo za následok inkasovanie dvoch rýchlych pätiek a rozhodujúci náskok, ktorý zmazať nedokázali. Druhým faktorom bolo, že im pre zranenia odchádzali viacerí kľúčoví hráči. Straty Creevyho, Imhoffa, Hernandeza sa rovnajú dosť veľkej katastrofe. A to sa v druhom polčase veľmi veľmi ťažko dvíhal z trávnika aj Nicolas Sanchez. A tretím faktorom bola samotná Austrália, ktorá dokázala siahnuť na dno svojich síl, aby náskok udržala. Argentínčania statočne bojovali, ale treba spomenúť, že Klokani fantasticky bránili, najmä v druhej polovici druhého polčasu, keď sa Pumas zdali celkom bezradní. O ťažkom preťažkom boji svedčí aj to, že asi 7 alebo 8 hráčov bolo ošetrovaných pre krvavé zranenie.
Zhrnutie: vo finále na seba narazia zrejme naozaj najlepšie tímy sveta. Tipovať víťaza sa neodváži hádam nikto.
M.M