Z histórie rugby na Slovensku

Koniec bratislavského ragby trval do roku 2004
Ešte koncom roka 1927 písala pražská tlač: „Slávia si pozvala do Prahy svoju bratislavskú menovkyňu, ktorej mužstvo si vydobylo vlani názov najlepšieho československého tímu v rugby-footballe. Napriek tomu, že Bratislavčania oba pražské zápasy prehrali (0:3 a 0:6), splnili očakávania a ukázali domácim mnoho nového a účelného.”

Vraj sa hralo s dvoma loptami
Aj napriek tesným prehrám v Prahe mali bratislavskí ragbisti úspešné obdobie, ktoré pokračovalo aj v sezóne v roku 1928. Pražská, ale aj brnianska športová tlač okrem kritiky domácich tímov nešetrila ani Bratislavčanov. Zamerala sa predovšetkým na anglické posily mužstva od Dunaja. Tak sa napríklad stalo aj po prehre domáceho VS Brno so Sláviou Bratislava 3:13 v jeseni 1928. „Stále v hustnúcej tme vzniklo podozrenie, že na ihrisku niet lopty. Naopak, vraj tam boli lopty dve, s jednou behal Dowden, s druhou Hengler, obe to bratislavsko-anglické hviezdy. Veď inak by nebolo možné, aby naši prehrali…”
V roku 1928 zohrala ŠK Slávia Bratislava deväť zápasov, z toho 6 víťazných s celkovým skóre 182:26. Bratislavčania stáli v štatistikách pred ďalšími pražskými klubmi VŠ a I. Rugby Club Praha i pred jediným moravským zástupcom VS Brno. V celoštátnom štatistickom hodnotení sezóny figuroval prekvapujúco aj druhý ragbyový bratislavský klub YMCA, ktorý však hrával takmer iba rekreačne a zriedkavo.

Zanikli aj české tímy
V roku 1928 šlo o poslednú kvalitnú sezónu bratislavskej Slávie. V tej nasledujúcej zaznamenali ragbisti prudký pokles výkonnosti, ktorý bol spojený aj s finančnými problémami klubu. Práve v tomto roku sa začali boje o titul majstra Československa, ktoré boli súčasťou turnaja o Duškov pohár. Do finále sa Slávia prebojovala dvoma víťazstvami pri skóre 30:0 a mala byť najvážnejším konkurentom Slávie Praha v boji o titul.
Vo zväze bolo v tom čase iba päť klubov: tri pražské, brniansky a Slávia Bratislava. Práve slovenský ragbyový zástupca výkonnostne poľavil. Prišiel neodvratný koniec. V roku 1930 prestala Slávia Bratislava vyvíjať činnosť, a tým na Slovensku na dlhé obdobie ragby vymizlo.
Oživenie hry so šišatou loptou na zelených trávnikoch nastalo v roku 1948, keď sa hra objavila vo vojenských telovýchovných jednotách. Najúspešnejším „novodobým” ragbyovým mužstvom na Slovensku bola Dukla Bratislava, ktorá sa v roku 1956 prebojovala do najvyššej celoštátnej súťaže, no po niekoľkých sezónach skončila a zanikla.

Ragbistov ťahal Oxfordčan Dowden
V roku 1927 začínalo ragby na Slovensku svoju druhú sezónu a bolo stále iba v plienkach. Jediný slovenský klub ŠK Slávia Bratislava mal za sebou rok, v ktorom dosiahol niekoľko pozoruhodných výsledkov. Najvyššie cenená bola tesná prehra 5:8 so silným Heidelbergom v Bratislave a víťazstvo 6:4 vo Viedni s Wienner Amateure.

Ragbistom chýbali diváci
V spomínanom roku 1927 bola najčastejším súperom Bratislavčanov Moravská Slávia Brno. V apríli prehrala ŠK Slávia s brnianskym súperom na Morave 3:11 po polčase 0:0. Moravská športová tlač písala: „Nedeľňajší zápas v brnianskych Pisárkach sa považoval stále ešte za propagáciu tohto mužného, často až neľútostného, ale strhujúceho športu. Obidve mužstvá sú približne v rovnakej pozícii – nemajú súperov, čo sa, dúfajme, časom predsa len zmení. Bolo by to pre oba tímy nesmierne prospešné, pretože iba v zápasoch možno získať väčšiu rutinu a zdokonalenie spôsobu hry.„
Bratislavčania mali v mužstve dvoch hráčov, ktorých im súperi závideli. Boli nimi hrajúci tréner Dowden a ďalší odchovanec oxfordského ragby Nichols, ktorí sa snažili dať hre svojho tímu fazónu a zabudovať do nej moderné prvky. Z „domorodcov“ sa im kvalitatívne približoval Marčiš, ktorý pútal pozornosť svojou pohotovosťou a bojovnosťou. V jesennej odvete sa najmä títo traja zaslúžili o víťazstvo Bratislavčanov nad Moravskou Sláviou 3:0 v Prahe a novinári písali o pohrome v zápase, ktorý sledovala dovtedy najväčšia návšteva – 6000 divákov. Ragbyové začiatky u nás plné problémov a živorenia so snahou prilákať ľudí prebiehali v čase, keď napríklad zápas Francúzsko – Nemecko (30:5) sledovalo 25 000 divákov.

Rumuni ukázali, ako sa hrá
Sviatok ragby zažila Bratislava 22. mája 1927, pretože sa tu odohralo prvé oficiálne medzištátne stretnutie Československo – Rumunsko. Zápas sa uskutočnil na futbalovom ihrisku I. ČSŠK Bratislava v Petržalke pravdepodobne preto, že ihrisko Makabi, kde ŠK Slávia hrávala domáce zápasy, bolo príliš malé a nezodpovedalo medzinárodným kritériám. Rumuni, ktorí v tom čase predstavovali v Európe pomerne silné ragbyové mužstvo, vyhrali 23:6 a tlač si zgustla: „Rumuni našim ragbistom ukázali, ako hrozne veľa nám ešte chýba. A bolo po prelude. Takto hrajú Rumuni a bijú nás 23:6, Rumunov bijú Francúzi 44:0. Čo my vlastne hráme? Rozladením sa končila tohtoročná jarná sezóna, pôjdeme do jesennej a budeme pritom potrebovať nových hráčov.” Káder reprezentácie ČSR tvorili v tomto zápase hráči ŠK Slávia Bratislava a najvyššiu známku za svoj výkon z našich hráčov dostal – kto iný než Dowden.

Kolískou bola Bratislava
V máji 1927 bola v Prahe ustanovená Československá rugbyová federácia so sídlom v Bratislave ako vyjadrenie skutočnosti, že práve ona bola kolískou ragby u nás. V prípravnom výbore figurovali kluby Moravská Slávia, ŠK Slávia Bratislava, Žižka Brno, Slávia Praha, Vysokoškolský sport Praha a Amateure Viedeň. Rakúske mužstvo malo problémy so súpermi doma, takže ho po dohode tiež začlenili. V štruktúrach federácie pôsobil aj A. E. Dowden.

Slávia prekonávala techniku obetavosťou
V priebehu jesene 1926, keď mali ragbisti ŠK Slávia Bratislava za sebou už niekoľko zápasov, pozvali si súpera zvučného mena R. G. Univerzita Heidelberg. Denníky informovali, že „výsledok zápasu sa očakáva po celej Európe a bude to urputný boj, keďže Heidelberg je najlepšie ragbyové mužstvo kontinentu.” Silu tohto súpera potvrdzovali výsledky so špičkovými európskymi tímami. Nemci dokázali poraziť také chýrne kluby ako Manchester, Amateur Wien, Bukurešť či Groningen.
„Náš rugbyový team v čele s vicekonzulom Dowdenom pilne trénuje a očakávame, že bude dobre reprezentovať pokrok telesnej výchovy Slovenska, čo už dokázal vo Viedni proti Amateurom,” nádejal sa pred zápasom roka Slovenský denník. Stretnutie poriadala Slávia Bratislava v rámci osláv päťročného jubilea klubu.
Hralo sa na ihrisku Makabi Bratislava a napriek prehre domácich panovala spokojnosť s hrou, ktorá mala dramatický priebeh. „Slávia si pozvala súpera svetového mena a významu a podľahla mu po skvelej hre len malým rozdielom bodov. Skóre 5:8 je pre Sláviu úspechom. Krajná obetavosť hráčov Slávie a ich telesná zdatnosť prekonávali rafinovanú techniku a taktiku znamenitého súpera. Trojku Slávie položil Marčiš a trestný kop premenil neúnavný a najlepší jej hráč Dowden,” písalo sa vtedy. Neprehliadnuteľnou postavou medzi tridsiatimi ragbistami bol rozhodca. Na bratislavskom zápase rozhodol Ondřej Sekora, propagátor ragby v Československu, ktorý priviezol z Anglicka prvé pravidlá hry, bol v tom čase redaktorom Lidových novín. Mimochodom, ide o autora príbehu pre deti o dobrodružstvách Ferda Mravca.
To, že Slávii Bratislava sa v roku 1926 darilo, potvrdzuje aj pozvánka od Francúzskej ragbyovej federácie k zohraniu série zápasov s poprednými tímami ragbistov Krajiny galského kohúta, ktorú dostali po odohraní spomínaného zápasu s Heidelbergom. V tom čase úspešná zostava ŠK Slávia Bratislava nastupovala najčastejšie v tomto zložení: zadák Dowden, útočníci Fabeš, Nichols, Steiner, Novotný, útoková spojka Št. Marčiš, mlynová spojka J. Marčiš, rojníci Grňo, Berényi, Hintnaus, Kotoulek, Novák, Dohnal, Hrivík, Petrovič.
V časoch vzostupu Slávie malo ragby vyvolať zvýšený záujem o hru v radoch jej priaznivcov. „O ragby ako telesnej výchove netreba ani písať. Surovú a životu nebezpečnú hru predsa nebude nikto vymýšľať alebo hrať! Príďte na ihrisko a presvedčte sa. Nie je to hra pre chúlostivých, vo vate vychovaných chlapčekov, je to hra mužov, normálnych zdravých mužov. A vy nimi predsa ste!” Aj tak sa snažili ragbyoví činovníci pritiahnuť nových adeptov k šišatej lopte.

Ragbyová eufória zasiahla aj Bratislavu
Mestečko Rugby v strednom Anglicku sa preslávilo hrou rovnomenného názvu, ktorá tu vznikla v roku 1823 a potom, čo jej popularita rýchlo vzrástla do celoanglických rozmerov, sa v 80-tych rokoch 19. storočia „prehupla” aj na európsky kontinent. Zasiahla najmä Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a postupne ďalšie krajiny. Do roku 1863 kráčalo ragby na ostrovoch ruka v ruke s futbalom, ale keď bola v spomínanom roku utvorená Football association a futbalisti si zvolili na kopanie guľatú loptu, tá šišatá zostala ragbistom.
Do strednej Európy sa ragby dostalo ešte koncom 19. storočia. V Čechách sa stal jej „importérom” Josef Rössler Ořovský, ktorý priviezol do Prahy prvú ragbyovú loptu. Hra si však ešte popularitu nezískala. Pražania mali potom možnosť vidieť ragbistov z kolísky tohto športu na vlastné oči v roku 1912, keď Angličania absolvovali propagačný zájazd po krajinách strednej Európy. Ragby bolo v rokoch 1900, 1908, 1920 a 1924 aj olympijským športom.
Úspešnejším obdobím sa stali 20-te roky 20. storočia, keď sa v bývalom Československu ragby začalo rozmáhať. Prekvapujúco našlo živnú pôdu najskôr práve v Bratislave. V Bratislave bol založený prvý ragbyový klub na území ČSR ŠK Slávia Bratislava. Stalo sa tak v roku 1925. Vzápätí sa tento šport uchytil aj v Brne a Prahe.
Bola to práve Bratislava, ktorá mala v rokoch 1925 a 1926, ako priznávajú aj dobové české pramene, najlepšie ragbyové mužstvo v republike. Hneď ako sa rugby dostávalo pomaly do povedomia a chystalo sa ukázať v plnej kráse na zelenej tráve pred obecenstvom, dobová športová tlač informovala o novej hre, publikovala pravidlá a prognózovala ďalší vývoj hry.
Ragbyová eufória bola značná: „Hádam niet žiadnych pochybností, že sa začiatkom nastávajúcej sezóny dočkáme otvorenia prvej československej ragbyovej sezóny,” nadchýnala sa tlač v roku 1925. Aby ľudia ľahšie pochopili podstatu hry, porovnávali ju s futbalom a poukazovalo sa na odlišnosti. „Najdôležitejšia je otázka samotných hráčov, pretože ragby požaduje od nich omnoho viac ako futbal. Veľmi trpezlivý a dôkladný tréning, ktorý pre nich nie je žiadnou hračkou. Ragby nemôže počítať s ľuďmi ľahkomyseľnými a nedbalými, ale s atlétmi veľmi svedomitými.” O tom, že Bratislava hrala v počiatočnom období existencie ragby u nás dôležitú úlohu, svedčí aj skutočnosť, že v roku 1926 sa stala na určitú dobu sídlom novozaloženej Československej federácie ragby.

Tlač: Ragby je lepšie ako futbal
Medzi senzačnými správami o novinke v športovom živote Československa, ktorou bolo ragby, sa v roku 1925 objavila aj takáto: „Je tu treba dobrých atlétov, pevných ako skala, mrštných ako tiger a poctivých žiakov obsažného tréningu.” Aj bratislavskí priaznivci novej hry mali takto vnímať ideálneho hráča nastupujúcej hry ragby.
Bratislava, Brno, Praha, v takomto slede, a veľmi rýchlom, nastúpila svoju cestu u nás anglická tvrdá hra. „Je to veľmi významný okamih v dejinách nášho športu, pretože sa tu má prvýkrát ukázať šport, ktorý bol doteraz u nás známy iba z fantastických predstáv. V niektorých krajinách ale dosiahol takého rozsahu a niekde sa dokonca stal športom, ktorý dokázal zhromaždiť také množstvo obecenstva, že klubu stačili dva rugbyové zápasy do roka, aby dokázal zo zisku vydržiavať svoje pasívne športy,” chrlila tlač. Potenciálny divák sa dozvedal, že sa bude diviť, až uvidí obrovský húf, ktorý sa poženie za loptou, že uvidí hru rukami a nohami, úplne odlišnú od toho, na čo bol zvyknutý.
Bratislavský divák sa na vlastné oči presvedčil, čo to je ragby začiatkom júna 1926. Na ihrisku Makkabi sa ŠK Slávia Bratislava stretla s brnenským AK Žižka. Súper z metropoly Moravy bol druhým mestským ragbyovým klubom, tým prvým bola Moravská Slávia. Tá mala v tom čase „zaknihované” nad Žižkom už dve víťazstvá 31:17 a 35:15. V Brne vyvolalo ragby pri svojej premiére veľký rozruch a tlač konštatovala: „Je to lepšie ako futbal.„
Je zaujímavé, že trénerom Slávie Bratislava bol anglický vicekonzul Dowden, ktorý sa od začiatku snažil vštepiť svojim neskúseným zverencom a zároveň spoluhráčom, keďže bol hrajúcim trénerom, zmysel pre hru a ragbyové myslenie. Prvý zápas Bratislavčania prehrali 0:9. Prejavila sa u nich ešte nezohranosť a živelnosť. Moravskí novinári však Dowdenových zverencov chválili: „Akonáhle Bratislavčania získajú viac praxe, je isté, že budú pre všetkých hrozným súperom. Sú veľmi rýchli a bystro chápu každú situáciu. Hrali s takým temperamentom, že hráči Žižku museli uplatniť všetky sily, aby telesne vydržali ich nápor.“
Nevýhodou ragbistov z dunajskej metropoly bola skutočnosť, že boli osamotení a bez súpera či aspoň sparing partnera. Podľa opisov boli hráči Slávie Bratislava zväčša veľmi dobre stavaní ťažkí atléti, čím sa vyrovnali svojmu súperovi z Brna. Návraty k zápasu podčiarkovali, že sa hral za úmornej horúčavy, čo malo vplyv aj na návštevnosť, ktorá nesplnila očakávania. Avšak tí, čo merali cestu na ihrisko Makkabi, neľutovali. Podľa ohlasov boli hrou uchvátení a tešili sa na ďalšie zápasy, ktoré nedali na seba dlho čakať.