Od dávnej histórie až po súčasnosť slovenského rugby.

Prinášame vám článok od športového historika PhDr. Igora Machajdíka, ktorý rozsiahle mapuje aj slovenské rugby od dávnej histórie až po súčasnosť. Tento článok bol prevzatý z portálu Národného športového centra, kde bol zverejnený v júni 2015.

Vyše osem desaťročí bolo ragby mimo olympijského diania a absentovalo v bojoch o olympijské pocty. Olympijské ragbyové vákuum ukončil MOV v roku 2009 svojím rozhodnutím o znovuzaradení populárnej hry so šišatou loptou do programu OH, a tak sa hra, ktorú pestujú vo vyše sto krajinách piatich kontinentov, predstaví na OH 2016, konkrétne union ragby vo svojej sedmičkovej modifikácii. Základný rozdiel medzi známejšou, klasickou podobou ragby spočíva v počte hráčov. Keďže po regulárnom ragbyovom ihrisku bude „makať“ na každej strane namiesto 15 iba 7 hráčov, výhodu budú mať fyzicky vyspelí ragbisti a behavejšie typy, aj keď sa dá predpokladať, že tých 2×7 minút (finále 2×10) zvládnu určite aj tí robustnejší.

Svoj pohľad na zaradenie rugby sevens do programu OH i prognózy úspešnosti vyjadril športový riaditeľ Slovenskej rugbyovej únie Vladimír Kubala takto: „Zaradenie rugby 7´s do programu OH bude určite veľkým prínosom pre celé olympijské hnutie. Tento divácky atraktívny šport sa v rámci OH ešte viac spopularizuje a som presvedčený, že sa v budúcnosti stane športovým fenoménom. V Riu by mal byť podľa predpokladov najväčším favoritom v kategórii mužov i žien Nový Zéland. V Brazílii je populárne ženské sedmičkové ragby, aj domáci výber bude patriť k favoritom, ale určite nie až k takým top favoritom ako Austrália, Kanada, Veľká Británia, alebo už spomínaný Nový Zéland. V mužskej kategórii predvádza krásnu hru vo svetovej sérii aj Fidži či Južná Afrika. Na olympiáde môže zamiešať kartami v celkovom poradí Veľká Británia, USA, ale aj nevyspytateľná Keňa. Necháme sa prekvapiť.“

Ragby predviedli jeho aktéri doteraz pod piatimi kruhmi štyrikrát. Hralo sa, samozrejme, Union Rugby s 15 hráčmi na každej strane (existuje ešte Rugby League, kde proti sebe bojujú dve trinásťčlenné zostavy). Premiéru malo na OH 1900 v Paríži, kde dominovalo domáce Francúzsko pred Nemeckom a Veľkou Britániou. O osem rokov neskôr v Londýne získali ragbyové zlato austrálski protinožci pred Veľkou Britániou – a to bolo, keďže štartovali iba dve reprezentácie, všetko. Tretíkrát lietala šišatá lopta na OH 1920 v Antverpách, povojnové prvenstvo si vybojovali USA pred Francúzskom, keď súťažili opäť iba dva tímy. Olympijská ragbyová derniéra sa uskutočnila, podobne ako premiéra, v Paríži, na OH 1924, keď zlato obhájili Američania pred Francúzmi, bronz získalo Rumunsko. Tým olympijské ragby skončilo. Pre rozpory vnútri ragby a slabú účasť – tak znelo zdôvodnenie vyškrtnutia tejto kolektívnej hry z olympijského programu.

Kto by si však myslel, že Rugby Sevens je úplnou novinkou a inováciou klasiky, veľmi by sa mýlil. Dnes rozšírená sedmička, ktorú hrajú na všetkých kontinentoch, vznikla ešte v roku 1883 v Melrose v južnom Škótsku z ekonomických dôvodov (redukcia nákladov), pričom sa zakrátko rozšírila prakticky do celého sveta. Pravidlá zostali takpovediac identické s „pätnástkou“ a nemenili sa ani rozmery hracej plochy. Kredit tejto hry môže ešte viac stúpnuť práve v Riu – bude na očiach stámiliónov. Veľa si od toho sľubuje aj šéf svetového ragby Brett Gosper, ktorý povedal. „Sedmičkové ragby si získava čím ďalej viac fanúšikov, hrá ho stále viac talentov, je potrebné, aby sa ukázalo v tom najlepšom svetle, aby zostalo v olympijskom programe aj pre Tokio 2020.“ Ragbyový svet, aktéri – muži i ženy a jeho početní priaznivci sa majú na čo tešiť.

„Rugby hrá sa na ihrisku mäkkom a trávnatom, ktoré je od ihriska futbalového odlišné. Bránka sostáva z dvoch 8 m vysokých rahien, päť metrov od seba vzdialených, ktoré sú spojené vo výške 3 metrov, takže hornejšia časť je celkom otvorená. Goal nestrieľa sa do spodnej, lež do hornej časti bránky. Rugby hrá sa zásadne viac rukami než nohami. Mužstvo pozostáva z 15 hráčov v sostavenie: 1 zadák, 4 útočníci, 1 útoková spojka, 8 rojníkov (mlyn) a 1 mlynová spojka. Hra začína sa výkopom zo stredu ihriska. Účel hry je dostať lobdu do brankovišťa. Položením lobdy na zem v bránkovišti získavajú sa 3 body. Po tom nasleduje kop z miesta na branku a preletí-li lobda horejškom brány, získavajú sa ďalšie dva body, teda celkom 5 bodov.“ Tak znel výklad pravidiel hry so šišatou loptou v československej jazykovej mutácii pre čitateľov slovenskej dennej tlače v druhej polovici 20. rokov 20. storočia, nie dlho potom, čo sa k nám dostala. Preslávila mestečko rovnomenného názvu v strednom Anglicku, v ktorom sa hrala už v roku 1823 a nadobudnúc rýchlo domácu popularitu, expandovala v 80. rokoch 19. storočia na starý kontinent, najprv do krajín Galského kohúta, apeninskej čižmy, veterných mlynov či vychýrenej čokolády a potom aj ďalej do vnútrozemia.

Až do roku 1863 kráčali futbal a ragby vedľa seba, obe hry využívali horné i dolné končatiny a obe používali do roku 1851 loptu guľatú i oválnu. Pravidlá ragby sa vyvíjali za chodu, počet hráčov z pôvodných 20 v mužstve sa ustálil na 15 v 80. rokoch 19. storočia. Definitívum odluky oboch hier nastalo v roku 1863. Ešte koncom spomínaného storočia sa vajcovitá lopta „dokotúľala“ do strednej Európy – do Prahy. Prvý pokus v stovežatej ešte akceptovaný nebol, propagačný zápas anglických študentov v lete 1912 v rámci ragbyového turné po krajinách strednej Európy čo-to už naznačil. Významný moment predstavovalo zaradenie ragby do programu olympijských hier v roku 1900 a potom aj 1908, 1920 a 1924.

Pre slovenský šport nastalo obdobie priekopníckej „ragbyovej päťročnice“ v druhej polovici 20. rokov 20. storočia. Bolo iste prekvapením, že práve Bratislava sa stala prvým miestom celého územia Československej republiky, kde zapustilo ragby svoje dočasné korene. Tu bol založený prvý domáci ragbyový tím či odbor vôbec. Stalo sa tak 1. decembra 1925 v ŠK Slávia Bratislava. Onedlho sa uchytila anglická hra aj na Morave a v Čechách. Zo správy Policajného riaditeľstva v Bratislave vyplýva, ktože to stál za ragbyovým prvenstvom u nás. „K činnej práci sa prihlásil starý hráč a bývalý člen klubu Oxfordskej univerzity, vicekonzul bratislavského Konzulátu Veľkej Británie A. E. Dowden.“ Snaživý nadšenec ragby organizoval prednášky i praktický tréning a zasväcoval adeptov a už čoskoro hráčov do tajov u nás neznámej hry – a darilo sa mu. Bratislava mala v rokoch 1925 a 1926, ako priznávajú aj české dobové pramene, najlepšie ragbyové mužstvo v republike. V roku 1926 sa mesto na Dunaji stalo sídlom novozaloženej Československej federácie rugby. Jej prvými členmi boli, okrem Slávie Bratislava, aj Moravská Slávia Brno, Žižka Brno a Wiener Amateure (v Rakúsku boli jediným tímom a keďže chceli hrať a mať súperov, čo chceli vtedy aj všetky tri spomenuté mužstvá v ČSR, ľahko sa dohodli). Dušou celého priekopníckeho obdobia ragby v Československu bol Ondřej Sekora, organizátor, propagátor i rozhodca, vtedy redaktor Lidových novín a začínajúci ilustrátor a spisovateľ, autor nezabudnuteľného Ferdu Mravca.

Prvý oficiálny ragbyový zápas na území Československa bol zohraný 9. mája 1926 medzi Moravskou Sláviou Brno a Žižkou Brno (31:17) s odvetou o dva týždne v Prostějove. 4. júla toho istého roka sa dočkali aj početne chudobní fanúšikovia šišatej lopty v Bratislave. Zvedavé publikum vzhliadlo duel v podaní domácej Slávie a brnianskej Žižky. Skromné, ale predsa len zápasové skúsenosti brnianskej „dvojky“ sa na ihrisku bratislavskej Makkabea prejavili, keď domáci prehrali 0:9. So svojimi súpermi z Brna a zakrátko aj Prahy sa červeno-bieli Bratislavčania stretli postupne viackrát so striedavými úspechmi, skutočnosťou však počas celej existencie klubu zostal absolútny nedostatok domácich súperov, teda nemožnosť veľmi potrebnej zápasovej konfrontácie. Senzačný výsledok v podobe prvej výhry získali v septembri 1926 Slávisti proti Wiener Amateure na pôde súpera 6:4, ale najslávnejší zápas odohrali proti v Európe v tom čase silnému R. G. Heilderberg Universität 1. novembra toho istého roka, a aj tesná prehra Bratislavčanov 5:8 bola hodnotená ako úspech našich priekopníkov. Najznámejšia zostava Slávie bola táto: zadák – Dowden, útočníci – Fabeš, Nicholson, Steiner, Novotný, útoková spojka – Š. Marčiš, mlynová spojka – J. Marčiš, rojníci – Grňo, Berényi, Hintnaus, Kotoulek, Novák, Dohnal, Hrivík, Petrovič.

Naozajstný sviatok československého ragby nastal 23. mája 1927 v Bratislave, ktorá dostala prednosť ako dejisko prvého medzištátneho zápasu v ragby na území ČSR. Miestom konania nebolo tradičné ihrisko ŠK Makkabea, ale futbalový štadión I. ČsŠK Bratislava, kde sa očakávala adekvátna divácka kulisa. Súperom domácich bola reprezentácia ragbyovo vyspelého Rumunska, čo sa v samotnom dueli potvrdilo a súper z Balkánu zvíťazil 23:6 po polčase 18:0. Káder našej reprezentácie tvorili poväčšine hráči bratislavskej Slávie a podľa hodnotenia boli našimi najlepšími hráčmi Dowden a Š. Marčiš. Paradoxnou realitou boli Rakúšania z Wiener Amateure v našom drese.

Nevýhodou pre Sláviu bol nedostatok súperov, na Slovensku prakticky ich neexistencia. Ragby však určitý čas hrávali v tíme Vojenskí letci Vajnory, kde istý čas naháňalo šišatú na letisku niekoľko vojakov vystužených aj kmeňovými hráčmi Slávie. Tým druhým bola YMCA Bratislava, no ragby sa v ich podaní ani len nepribližovalo k ich typickým úspešným športom – volejbalu či basketbalu. Veľavravné je zachované skóre za rok 1928 – 6:153. Napokon, v tom istom roku ragby v YMCA skončilo. Na druhej strane, zvyšoval sa počet tímov za riekou Morava, najmä v Prahe. Od roku 1927 pôsobil na scéne SK Slávia Praha, ktorý prebral ragbyové opraty a začal dominovať tomuto športu u nás. Vo februári 1928 sa sídlom ragbyovej asociácie stala práve Praha pod názvom Československý zväz Rugby – footballu.

Rok 1929 sa stal pre slovenské ragby osudový. Rozpad zostavy jediného slovenského zástupcu, kontumačné prehry, strata ihriska, neudržateľná finančná situácia v klube. Práve v tomto roku bol udelený premiérový titul majstra ČSR, ktorý získala Slávia Praha. Posledná informácia z februára 1931 na valnom zhromaždení klubu znela takto: „Rugbyový odbor ŠK Slávia Bratislava v tomto roku (1930) nevyvíjal činnosť, lebo nemal k tomu vhodného ihriska.“ A nevyvíjal ju už nikdy. V polovici 30. rokov 20. storočia stihol podobný osud aj české kluby a bez ragby zostalo celé Československo. Vyznieva preto paradoxne skutočnosť, že Československý zväz Rugby-footballu bol zakladajúcim členom Medzinárodnej federácie Rugby FIRA, ktorá bola ustanovená 2. januára 1934, teda nie tak dávno pred zánikom zväzu. Poslednou významnou udalosťou domáceho diania pred dočasným zánikom bolo medzištátne stretnutie ČSR – Nemecko zohrané 6. mája 1934. Mimochodom, práve s týmto súperom odohrali československí ragbisti 9. 11. 1931 v Lipsku prvý oficiálny medzištátny zápas s výsledkom 38:0 pre domácich. Samozrejme, už bez slovenských zástupcov v zostave.

Po oslobodení nastal v Československu, najmä v jeho západnej časti, prekvapujúci záujem o ragby. 1. mája 1946 sa uskutočnil na Strahove medzizemský zápas Čechy – Morava (32:9) a v novembri medzištátne meranie síl Holandsko – ČSR na pôde súpera s prekvapujúcim víťazstvom hostí 14:8. Týždenník Ruch potvrdil na jar 1948 ragbyový trend, keď uviedol: „Rugbyový zväz si je dobre vedomý, že záujem o rugby bude tým väčší, čím významnejšiu rolu budeme hrať na poli medzinárodnom. Snažíme sa preto uskutočňovať čo najviac zápasov medzinárodných.“ Veľavravný obraz poskytol víťazný medzištátny zápas na Strahove v máji 1948 ČSR – Taliansko (14:6), ktorý sledovalo 40-tisíc divákov. V týchto časoch, keď dominovali domácemu dianiu pražské a brnianske kluby, začalo sa ragby uplatňovať v československej armáde, kde bolo zaradené do povinnej telesnej výchovy a ktorá si usporiadala vlastný kurz pre svojich cvičiteľov a trénerov.

Prvá majstrovská „ligová“ súťaž hraná dlhodobým spôsobom sa odohrala v roku 1950, jej účastníkmi bolo sedem mužstiev a víťazom sa stal Sokol Brno I (prvý titul vôbec získal v roku 1948 LTC Praha). V apríli toho istého roku sa dočkala medzinárodného ragbyového zápasu aj Bratislava, kde zohralo vybrané družstvo ČOS zápas proti Lokomotíve Bukurešť s výsledkom 0:8. V slovenskej tlači sa ešte pred zápasom objavili príspevky propagujúce ragby s „burcujúcim“ akcentom. Denník Práca, napríklad, zdôrazňoval, že naše ragby „zápasí už vyše 20 rokov o priazeň a spopularizovanie vo verejnosti. V doterajšej histórii týka sa rugby skoro výlučne českých krajín. Len v posledných rokoch navádza ho naša armáda aj na území Slovenska. Doterajšie výsledky dokazujú, že na Slovensku má rugby dobré predpoklady v rýchlosti, tvrdosti, húževnatosti a kombinačnej schopnosti slovenských športovcov. Českí rugbisti majú za sebou niekoľko veľmi cenných medzinárodných úspechov. Sú to úspechy vykupované príkladnou obetavosťou hráčov, prevádzajúcich svoj šport v najskromnejších pomeroch. Dnes je však už všeobecnou snahou priviesť čo najviac mladých na rugbyové ihrisko. Začnime aj na Slovensku vo zvýšenej miere s rugby!“ Samotný duel medzi výberom ČOS, ktorý predstavoval vlastne československé národné mužstvo a Lokomotívou Bukurešť, ktorá reprezentovala ragby krajiny s jedným z najvyspelejších prejavov v Európe, prebiehal podľa očakávania. Denník Pravda ohodnotil priebeh zápasu výstižne: „Bratislavské športové publikum malo na Veľkonočný pondelok možnosť po prvý raz vidieť rugbyový zápas medzinárodnej úrovne. Škoda len, že chladné jarné počasie odradilo veľa záujemcov, no i tak zišlo sa za bariérami štadióna NV Bratislava asi 3 000 divákov. Usporiadateľ KV JTO Sokol prišiel s dobrým nápadom – oboznamovať divákov cez celý prvý polčas s pravidlami hry. Rumuni sa predstavili ako technicky zohratejší celok, ktorý vie pri hre predovšetkým myslieť a využiť všetkých svojich technických predností. Naši začali priveľmi mäkko. Nechali sa zatlačiť cez celý prvý polčas na svoju polovičku, až po prestávke boli agresívnejší.“ Vo všeobecnosti sa ragbyová obec zhodla v tom, že mužstvo ČOS bolo snaživým celkom, ktorý však nestačil na bezchybnú hru Rumunov.

Súvis s výberom hlavného mesta Slovenska ako dejiskom zápasu treba vidieť v snahe o propagáciu ragby v prvej polovici 50. rokov, ktorá ale očakávané výsledky, čiže zakladanie nových ragbyových klubov v republike, nepriniesla. Naopak, v dôsledku znižovania škály športov pestovaných v armáde, zanikla väčšina vojenských ragbyových odborov. V Bratislave sa udial pravý ragbyový opak. V Dome armády bolo založené vojenské ragbyové družstvo, na čom mal najväčšiu zásluhu V. Vajnar, bývalý hráč ČLTK Praha. Bratislavskí vojaci sa v roku 1956 prebojovali medzi domácu ragbyovú elitu už pod názvom Dukla Bratislava a pod vedením R. Krejčího. V najvyššej súťaži to mala Dukla medzi vyspelými a skúsenými českými mužstvami ťažké a iba čiastkové úspechy sa dostavovali takpovediac upracovane. Eufória v jedinom klube so šišatou loptou, aj keď pamätníci spomínajú tiež na ragbyový tím Kovosmalt Petržalka, vyvíjajúci aktivitu na prelome 50. a 60. rokov (záujem o hru prejavili aj v Banskej Bystrici, Nitre a Trenčíne) netrvala príliš dlho. Po pár sezónach v Dukle Bratislava to šlo prudko dole ragbyovou vodou a v roku 1962 tu nadobro ragby zaniklo. Na dlhé roky. Tentoraz zostalo Slovensko bez ragby 42 rokov, keďže sa vojaci z Bratislavy presťahovali do Pardubíc. Ešte začiatkom 60. rokov sa zdôrazňovala v ústrednej sekcii ragby ČSTV otázka rozvoja a propagácie ragby na Slovensku, ale všetko to zostalo iba na papieri.

Hra, v ktorej sa dva tímy po 15 hráčoch snažia získať oválnu loptu a postupovať k súperovej bránkovej čiare. Po dvoch polčasoch, pričom každý z nich trvá 40 minút, sa stáva víťazom tím, ktorý nazbieral viac bodov – položením päťky v súperovom bránkovisku, po vykopávaní, kopaní trestných kopov alebo kopom z hry medzi dve žrde a ponad brvno súperovej brány. Taká je definícia ragby dnešných časov, pričom „sedmička“ má prakticky totožné pravidlá, rozdiel je iba v počtoch hráčov a trvaní zápasu. Na ihrisku môže hrať v jednom tíme maximálne sedem nominovaných hráčov, je povolených päť náhradníkov na striedanie, hrajú sa dva polčasy po sedem minút s dvojminútovou prestávkou. V prípade nerozhodnutia v normálnom hracom čase sa predlžuje vždy o päť minút.

Tretia etapa slovenského ragby začína rokom 2004, kedy bola založená Slovenská ragbyová únia, pričom ešte v septembri predchádzajúceho roka vznikol prvý ragbyový klub na Slovensku – 1. Rugby Club Slovan Bratislava. 19. september 2004 je dňom, kedy bol zohraný prvý zápas novodobej histórie slovenského ragby – ARC Iuridica Praha verzus 1. RC Slovan Bratislava s výsledkom 17:20 pre Bratislavčanov. V tom istom roku zaznamenalo Slovensko úspech aj na diplomatickom poli, keď sa stalo členom FIRA – AER čiže Európskej federácie rugby. Prvý turnaj slovenskej reprezentácie 7s sa udial v roku 2005, išlo o turnaj európskeho okruhu FIRA – AER v Sopotách s výsledným 10. miestom našich. O rok neskôr zohrala prvý zápas slovenská reprezentácia XV v ENC (European Nation Cup), keď v Bratislave prehrala s Monakom 0:6, ale v konečnom dôsledku naši ragbisti zvíťazili kontumačne 30:0, pretože súper nespĺňal podmienku o štarte reprezentantov. V nasledujúcich rokoch zohrala naša reprezentácia niekoľko medzištátnych duelov (Slovensko – Grécko 20:17, Rakúsko – Slovensko 8:19, Slovensko – Bosna a Hercegovina 32:46, Cyprus – Slovensko 35:7, Slovensko – Monako 11:10). V júni 2010 sa uskutočnil 1. turnaj v rámci Majstrovstiev Slovenska 7s za účasti klubov: 1. RC Slovan Bratislava, RK Bratislava, RC Spartak Trnava, RC Ravens Košice. Vznikol aj ženský oddiel ragby pri 1. RC Slovan. Hráči 1. RC Slovan Bratislava sa stali majstrom SR v 7s za sezónu 2010/2011. V rok 2011 sa uskutočnil na Slovensku prvý medzinárodný turnaj žien v 7s, ktorý bol zorganizovaný pri príležitosti finálového kola Majstrovstiev Slovenska 7s mužov. Majstrovský titul za sezónu 2011/12 vybojoval RK Bratislava, v ďalšej sezóne ho vystriedali ragbisti 1. RC Slovan, na ME B-divízie 7s žien v Bratislave skončili naše ženy 10., pričom bol tento turnaj vyhodnotený ako jeden z najlepších podľa Ragby Europe. Na rovnakom šampionáte mužov v Rige získali slovenskí reprezentanti v 7s 4. miesto. Rovnaké umiestnenie získali na rovnakom podujatí v Prahe aj v roku 2014, ženy boli tento raz v Litve siedme. Slovenský pohár XV ragby získal RC Slávia TU Košice. Treba vyzdvihnúť aj úspech našej reprezentácie XV mužov na poslednom turnaji Európskeho pohára národov 3. divízie v Čiernej Hore, kde sme obsadili 1. miesto. „Za najväčší úspech považujem to, že slovenské ragby je stále životaschopné a v období jedného desaťročia, v úplne amatérskych podmienkach a bez veľkých finančných prostriedkov nám vznikajú nové kluby,“ zhodnotil reálny stav hry na Slovensku Vladimír Kubala.

Domáca ragbyová štatistika tretej etapy histórie slovenského ragby je bohatšia, variabilnejšia, s vyšším počtom klubov i zápasov reprezentácií. Ťažký život ragbistom strpčujú chýbajúce financie, bolo by chybou a škodou, keby aj do tretice skončilo slovenské ragby kvôli existenčným problémom. Hovorí sa, že história sa zvyčajne opakuje, verme, že táto časť slovenskej ragbyovej histórie bude iná. Že dva konce (1930 a 1962) úplne stačili. Želajme si radšej pokračovanie a rozmach hry so šišatou loptou na Slovensku. Jej úroveň i počty priaznivcov stúpajú.

Dátum vydania: 30. jún 2015

PhDr. Igor Machajdík, Národné športové centrum