R portál

Pôvodná stránka

old.slovakrug­by.sk

Generálny partner

Partneri

Vyúčtovanie

Vyúčtovanie dotácii poskytnutých v roku 2017 z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Vyúčtovanie 8/2017
Vyúčtovanie 7/2017
Vyúčtovanie 6/2017
Vyúčtovanie 5/2017
Vyúčtovanie 4/2017
Vyúčtovanie 3/2017
Vyúčtovanie 2/2017
Vyúčtovanie 1/2017

all-bt.jpg

Glosa na zápas ALL BLACKS - GRUZÍNSKO od Miša Mikuláša alias dzedzinčana.

All Blacks – Gruzínsko

Nie je podstatné, že AB to hravo zvládli (43:10), ani to, že Gruzínci hrali fantasticky, bojovne, ani to, že historickú prvú päťku proti AB dosiahol Beka Tsiklauri a dostal štadión do totálneho vytrženia, ani to, že tréner Hansen bol spokojný napriek trochu odfláknutému záveru. Podstatné je niečo, resp. niekto úplne iný:

Kde bolo, tam bolo, jedného dňa sa banda, zvaná Belasý Tobogán, rozhodla, že sa vydá na Tour. „Veľký náčelník“ vybavil ubytko a letenky, „Brighton man“ vybavil lístky a vo štvrtok pred vyššie uvedeným zápasíkom sa to začalo.

Najprv nevinne vyzerajúca skupinka o počte 9 ľudí, obsahujúca vojaka, dzedzinčana, zvukového majstra, kuriéra, vodárenského dispečera, podnikateľa, opravára vozíkov, fanúšika Zóny a bývalého masára, súčasne fanúšika Uberu, spapala pizzu a čo to popila. Potom sa vydala na letisko a podumala nad pár fľašami Demänovky. Let prebehol rýchlo, bol v pohode, všetci šťastne pristáli, niektorí so zlým telefónnym číslom dúfajúc, že je dobré, ale teda asi nebolo, a pokračovali v dopĺňaní tekutín a čakaní na svojich českých súkmeňovcov.

Noc skončila niekedy nad ránom. Pre niekoho fajn, pre toho, ktorý sa rozhodol ísť niekedy v noci von a v teniskách bez ponožiek tam stráviť pár hodín, to asi fajn nebolo. Našťastie jeho prenikavý hlas začul ráno podnikateľ a chlapca sme dostali dovnútra. Samozrejme, na vine bol dzedzinčan, ale to už je o inom…

Skupinka následne po raňajkách a neustálom dopĺňaní tekutín (slnko, teplo,…) mohla nasadnúť a vyraziť. Po 2 metroch cesty však zastavila! Dôvodom bolo, že chlapec z Brightonu zabudol v apartmáne vstupenky na zápas! Ale to nebolo podstatné, hlavne, že sme kolektív a bavíme sa… Druhý pokus odísť už vyšiel.

Avšak nevyšiel pokus dostať sa na miesto zápasu (Cardiff) za obligátne 4 hodinky. Bránili im v tom tisíce áut , ktoré sa nehýbali. K pokojnej atmosfére skupinke nepridala aj obrovská rivalita a odlišné názorové spektrum podnikateľa a prezidentovho brata na tému: jedného nemenovaného pražského klubu. Jemným zádrhelom na ceste bola aj strašná rana v motore autobusu, z ktorého sa na odpočívadle začala valiť nejaká nešpecifikovaná tekutina, čím sa povoz stal totálne nefunkčným. Skupinka sa bavila a pokračovala v dopĺňaní tekutín, slnko svietilo, spoza rohu sa vynoril náhradný autobus, v ktorom už fungovala aj klimatizácia, čo ocenili podnikateľ s prezidentovým bratom, ktorý mohli tak načerpať sily na ďalšiu inteligentnú diskusiu na tému jedného nemenovaného pražského klubu.

Témy sa im nemíňali, horšie bolo, že sa nemíňala ani cesta a strach, že skupinka zápas nestihne, sa niesol povetrím. Strašnú atmosféru napätia uvoľňoval aspoň kŕdeľ novozélandských fanúšičiek, ktoré skupinka stretala na niekoľkých zastaveniach. Dámy, kľud, nic nebylo!!!

Rumunský šofér to vzal nakoniec skratkou a na miesto určenia dopravil šantiacu skupinku 2 hodiny pred výkopom. Zápas si chlapci náramne užili, až tak, že podaktorí aj šlofíka hodili, ale samozrejme až po Hake! Tú videli všetci. Užil si aj vodárenský dispečer, ktorému na bráne zistili falošný lístok, ale nejak sa nad ním zľutovali a ten si to užil. Zaspal asi v dvadsiatej minúte, krátko na to ho nasledoval aj podnikateľ…

Po zápase skupinka vyrazila s obrovskou chuťou do víru veľkomesta. Všade tiekol alkohol potokom, premávali sa inteligentní, baviaci sa ľudia, vôbec nie ožratí na mol, vyhrávala muzika, mestom sa nieslo heslo: v teplákoch do podniku nelez, takže miestne dievočky prekypujúce šarmom a inteligenciou si v tých 6–8 stupňoch Celzia obliekali len nejaké kúsočky látok, čo tam po modrých perách a neschopnosti sa pohybovať od zimy. Najviac si spoločnosti užil opravár vysokozdvižných vozíkov, ktorý ako sme zistili, miluje Cardiff a spoločnosť! Boli aj tanečky a zdvíhačky (autové), ale aj čakačky na šoféra, ktorý sa nad skupinkou zľutoval a z predpokladaných 9 hodín čakania niečo ukrojil. Zdevastovaná, ale absolútne šťastná skupinka sa vydala na cestu späť. Vo vozidle bolo záhadné a nezvyklé ticho, zrejme skupinka spracovávala dojmy z krásnej dlhej cesty a rugbyového zážitku.

Čo dodať na záver? Do Soho sa skupinka síce nepozrela, Madam Tussauds museum nevidela, na London Eye len zaškúlila, ale šťastne a triezvo doletela.

Rugby zdar!

M.M